Už to trvá nejaký čas... mám chuť rozdrtiť na kusy lebku určitej osoby... Ten pocit je ako krvavé parúry ktoré sa vrývajú do mojej duše... Predom premýšľam nad peklom čo ma toto leto čaká... budem sa učiť materiál z celého ročníka... no jasne... keď sa tých debilných mojich spolužiakov chcem zbaviť tak musím... proste mmusím... preto robím aj komisionálky... slovina a fyzika vyšli na 1... matika na 2 a chémia ma len čaká.. ale prečo by to niekoho malo zaujímať... hmmm...
asi len to že som totálne rozdvojená.. jedná časť je nenávisť k mojej spolusediacej.. (aj keď teraz môžme dsedieť ako sa nám chce...) druhá je úsmev po každej úspešnej skúške... ´Úsmev zatiaľ víťazí... a dúfam že to tak bude... nechcem zažiť znova tú nenávisť... nenávidim nenávidieť... or rather: nenávidím keď som prinútená niečo nenávidieť... Nenávidím keď ma niekto núti nenávidieť ho svojou primitivitou... Niekto je celkom obyčajný dement... a mňa potom z toho bolí hlava... viete... mohla by som si to nevšimnúť... ibaže po celý rok??? Znova a znova? Dokolečka ma to decko otravuje.. decko... án o.. inak to nazvať nem,ôžem... Okrem toho sa hrá na géniusa... Bohvie prečo sa snaží dávať všetko do odborných termínov ktorým ani sama nerozumie...
To je ako nejaký prváčik... myslí si že keď si sťaží veci je múdrejší... jeden inteligentný človek vie že jue lepšie si veci zľahčiť do maximálnej miery a až potom to riešiť...
No???
Moja geniálna spolusediaca si kreslí všeliaké debilinky keď teraz máme na hodinách voľno... a pýta sa ma: Aké to je?
Ja so msamozrejme úprimná ako len to iude a jej odpovedám: Odporne...
Ona potom nahodí kyslý ksycht...
Tak sme to mávali aj na matike... Snažila sa vopchať matikárke do riti a tá jej na poslednej hodine do očí, pred všetkými povedala: Nelez mi do riti.
Ja by som takúto pripomienku asi neprežila...
Trdlo.. proste... =.= myslím si že keby sa nebyflila jak hovado by možno mala známky tak 4 a 5...
Bože chráň nech nepokazím chémiu aby som s ňou neskysla na ďalší rok...
