Táto časť je možno viac "sad" je to proste len a len preto že to vtedy bolo tak... mala som pocit beznádeje...
(Ps... srry že je to bez diakritiky.. vtedy som mala prijebanú klávesnicu... a okrem toho Simple plan už nepočúvam xD)
Včera... pušt... On... nikde... Ja... s depkou...
Dnes som vyšla von ho hladat tak okolo obeda...
Chodila som sem-tam... On nikde, pomaly zacalo prsat tak som sa rozhodla ze si sandem na lavicku a trochu ze podycham zas ten ''cisty'' vzduch.
Zapla som si MP3 ale niaku obvzlast velku chut som na hudbu nemala... zrazu ale : No Love - Simple Plan... Zeby znamenie? O.o... ze tu neni laska? T.T vypocula som si ju a potom uz fakt sa mi pocuvat nechcelo tak som MP3 proste vypla no a mrkla na ulicu...
Hadajte kto tam bol!!!???
Ten krasavec?
Hej... ten tiez... s nim sa tahal doslova cely futbalovy tym.
Mal slnecne cierne okuliare (za dazdiveho pocasia =.= )tak som si nebola ista ci to bol on, k tomu - zdal sa mi daky nizky a o nieco plnejsi na postave...
Ale to je jedno... Aby som si ho lepsie vsimla som sa nan pozornejsie pozrela... Zrazu som si vsimla ze on okrem toho upravovania sluchadiel od MP3 robil aj nieco ine... Tiez sa na mna pozeral... Co si to myslel? Ze som sialena? Ze som pekna? Ci si ma len tak obzeral a myslel si "Hej, a nie je to nahodou ta baba ktoru som davnejsie videl?"
Odisli a ja som sa tiez postavila so sialenym napadom sledovat ich lenze posledni 2 sa otocili a vsimli si ma tak som sa radsej zas posadila... Nechapala som preco ale slzy sa mi tlacili do oci...
-"PRECO SOM TAK HLUPA!?! PRECO SOM PREPASLA AJ TUTO MOZNOST SA S NIM ZOZANIT??!! PRECO? ''
Sedela som tam a chelo sa mi plakat... Lenze to neslo... Neslo to lebo som vedela ze ak zaplacem to bude znamenat ze uznavam porazku... Nie... NIE! To sa nestane!
Moja hlava bola v okamihu pretazena a mimo kontroly a moje podvedomie mizacalo prehravat moje prianie, moje zelanie... moju tuzbu... túžbu zaplakat spolu aj s placucim nebom... a zrazu pocitit ruku ako odhrnie moje vlasy prec z mojej tvare... Ja nadvihnem oci a spatrim jeho siluetu... On si klakne, priblizi svoju tvar na centimetre k mojej a povie: Neboj, vsetko je v poriadku, preco places?
Vtedy ja sa potesim ze je konecne pri mne vstanem, co urobi aj on, a zacnem pastami udierat po jeho hrudi a budem kricat: To vsetko je kvoli tebe!
A on ma na to objime a ja sa rozplacem este silnejsie, tento krat od radosti...
neriesila by som jeho meno, jeho vek... mozno ani nie jeho zaujmi... mozno ani to ci jeho rodicia su normalni ludia alebo mafiany, mozno ani to ci chodi do skoly alebo tvrde drie aby prezil... mozno by som sa ho ani nespytala ci niekoho uz ma... jedine co by som robila by bolo modlit sa aby ten okamih trval vecne...
Skoda len... ze je to iba moja fantazia...
A teraz s triezvým pohľadom... nebol to on... možno to bolo tiež len namenie... kto vie,.... :))) Moja láska bol vlastne niekto celkom iný...
A keďže žiadne súvislé pokračovanie som z archivu nevyhrabala to napíšem teraz...
O pár dní som mala ísť k otcovi tak som bola tvrdo rozhodnutá že toho chlapca dovtedy proste MUSÍM nájsť! Uplynulo zopár dní... nikde nič... Už som to vzdávala... zabúdala som naňho... konec koncov... bol pre mňa niekto úplne neznámy... Začala som pravideľne chodiť s mamou a sestrou von. V jedno popoludnie keď nebo žiarilo jasnožltou,.. vtedy keď som na chlapca vôbec ani nemyslela...
-Ak sa chceš zoznámiť teraz je pravá chvíľa. -povedala mi mama a dvihla som hlavu zo zeme aby som pochopila o čo sa vlastne jedná. Bol tam on!!! Ibaže nebol sám... =.= Bolo by problém sa s ním zoznámiť.. a ešte aj keď má spoločnoisť... (eeej..ešte šťastie že to bol chlap a nie ženská s ním...) prikovalo ma... nevládala som sa pohnúť... prešiel okolo mňa a vôbec ma nevidel..
(Ibaže ssa mit o nechce dopísať.. niekedy inokedy možno :) )
(Ibaže ssa mit o nechce dopísať.. niekedy inokedy možno :) )
