Predom sa ospravedlnujem za zameny y a z a zato ze pisem bez diakritiky... a okrem toho tato klavesa je dost na houuno...taze ta...
Prebudzaju ma vykriky... nie realne... ale tie ktore pocujem len ja v svojej hlave... nie su to vykriky... je to ine... a som si ista ze si to NIKTO nevie predstavit...
Viete ake je to mat vsetko... ale byt ochotny sa vsetkeho vzdat a zamenit to za nieco... za nieco po com ste tuzili skor nez ste to poznali...
Ako to boli byt naivne decko zpredroka stale tak naivne milujuce toho isteho tiena v svetle zivota...
tien nie za to ze je to zle... mozno len zato ze je to viac nez nemozne...
to je jendo... off :)
