(predom sa ospravedlnujem za pisanie bez diak.)
...Raata... odpis... no tak! triasla som mobil zo vsetkych sil aj ked by to k nicomu nebolo.
Pip ozval sa mobil a na obrazovke sa objavil postovny balik.
Konecne! Potesila som sa a nedockavo otvorila spravu. Bolo v nej napisane:
Nikdy nezabudem na ten den ked sme sa stretli... ani na tu noc... ved vies ktoru... teraz mi ostava ti napisat len jedno.. zbohom...
Roztriasla som sa. Neplac... Neplac dopekla... NEPLAC!!! snazila som si nahovorit ale neslo to. Z oci sa mi vysypali cele moria, ak nie aj oceany slz. Raata... to mi nemozes urobit. Krutila som hlavou a zatinala zuby aby som nevykrikla. Rychlo som mu natukala smsku ale nebolo dost kreditu na odoslatie. Dopekla!!! vykrikla som a smarila telefon o skrinu. Nepamatam si co sa dialo dalej. Nikto vosiel do izby a nieco povedal. Odisiel. Hodiny tikali stale pomalsie a pomalsie. Kazdy uder sa ozyval v mojej hlave. Raata... vytrhla som zo svojho hrdla... bola to jedina a zaroven posledna vec ktoru som si pamatala.
............................................................................
Obdivuhodne hrdinstvo, cital otec rano nahlas noviny, mlady chlapec daroval srdce pre vyskum.
Nechcela som to vidiet ani pocuvat tak som si do usi napchala sluchadla. On rozpraval tak hrdo a tak nadsene... nevedel asi ze je to ten isty chlapec koho tu pred dvoma mesiacmi mlatil na smrt.
Tak ako aj Raata aj ja uschovam tu noc navzdy vo svojich spomienkach. Vtedy ja a Raata sme boli vecer na dlhej prechadzce. Odprevadil ma az domov a zacalo divoko prsat tak som poprosila mamu aby ostal u nas na noc. Dovolila. Obaja sme boli nadseni z toho ze nam dokonca dovolila byt v jednej izbe aj ked v inych posteliach. Az sa vsetky svetla zhasli a hore sme boli len ja a Raata, Raata prisiel ku mne do postele. Zacal ma bozkavat a vyzliekat. Nebranila som sa. Chcela som to aj ked som od Raaty bola o 8 rokov mensia a bola som teoreticky este dieta... ale on to chcel... a ja som mu to chcela dat... zacal do mna prenikat a vtedy do izby vrthol otec. Vytahal Raatu z postele za vlasy a zacal ho udierat a kopat. Pritisla som k sebe perinu a Raatu zatial vyhanli z domu. Ja som dostala tiez poriadne dlhu lekciu s volume na max. Mala som zakaz sa s nim stretavat dokonca zivota ale aj napriek tomu sme sa stretavali tajne. Raata mi raz ale oznamil ze jeho mensi brat je smrtelne chory a potrebuje darcu srdca. Povedal ze on mu to srdce darovat chce. Presviedcala som ho aby to nerobil ale darmo. Ach ten idiot... zabil sa... pre nic za nic! A vcera vecer bol posledny den jeho zivota... Teraz idem na cintorin k Raatovi... Neskor ti este napisem.
............................................................................
............................................................................
Mili dennicek,
Aka ulava ze ta zas otvram. Sedim vedla Raatovho pomnika. Chyba mi... Nemozem sa ovladnut... musim plakat... ospravedln ma ak namocim tvoje stranky... Musim ti povedat ze tu je poriadne strasidelne ked som sama. Nahrobky su ako stromy v lese... vsetky su rovnako velke a stare takze nadpisy na nich su zotrete a neviem sa podla nich orienovat... bojim sa ze sa nesdostanem odtialto domov...
.............................................................................
Pero sa mi vymklo z kontroly. Ruka tiez a neskor cele telo... jedna moja ruka vytiahla z mojho vacku zrkadlo a druha ma stisla okolo krku. Ruka so zrkadlom sa dvihala a...
Raata stal za mnou... aj ked som ho bez zrkadla nevidela... Zacala som stracat vedomie a lapat po dychu... vedela som ze viac sa nenadychnem... zafukal vietor a Raata ma objal bez slov... ja aj on sme sa zacali rozplyvat vo vetre...
