close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Srpen 2010

MP3 drugs (English)

19. srpna 2010 v 20:48 | Fordømt Engel |  Empty Words
Here it goes again!!! Lust for money!!! WHAT THE FUCK IS GOING ON WITH YOU PEOPLE??? Do you even think about something else than money??? Some motherfucker wanted money and he made the mp3 drugs! Why? Everione talks about how bad is to take the drugs... All the world want´s to stop them... I opened youtube and what I´ve seen? Virtual drugs, just listen and relax. OH MY GOD!!! Here come´s the fucking true-pure apocalypse!!! Why??? Why do you do that??? You want to turn the kids into a group of zombies taking drugs??? Drugs drugs and nothing else??? Only the fucking drugs on their mind! And what about the dreams that poeple had? What about the searching for other forms of life??? What about the dream to touch the stars? What about the harmony and love? Where is the dream about the better life??? Believe me, someday, and that day is not far, we will destroy the world! Do you want that? Ha? And the worse thing is that the virtual drugs CAN´T be stopped! Someone told me that the drugs are sound that human can´t hear. That means, you can put in the drug in every song! What comes then? It´s a drug... And if you once take it you can´t stop... someone will sell it... somebody else will buy it... People will destroy everithing that was made in a lot of years... DO YOU REALY WANT THAT???

Future Mort - kap. 3. - Mrtvoly (sk version)

18. srpna 2010 v 14:40 | Fordømt Engel |  Writes

Viktor si prečesával havranie vlasy na okne. Vietor mu ich besne fúkal sem a tam.
Zrazu sa na jeho dvere zazvonilo. Viktor nechcel otvoriť. Zvonenie sa zopakovalo. Prevrátil skleno-modré oči
a s neochotou šiel otvoriť. Perova päsť ho pozdravila silným úderom v tvári.
-Idiot!!! -zakričal Per.
-To bolo začo? A toto? Nemyslím si žeby si niekto tak malý a tak neskúsený ako ty mal na mňa dovoľovať.
-Hej? Čo si to za chlapa??? Prečo to robíš Nore??? Veď ťa miluje z celého srdca ty tupec!
-Nora nemiluje nič okrem samej seba a svojej mánii do 21 storočia, prečo by ju to malo trápiť?
-Nie je to tak!!! -Per bránil Noru.
-Že nie? Ja som len jej zábava, nie jej dôvod žiť! Zmysel jej života je jedine ten hlúpy svet ktorý tak či tak nezachráni!!!
-Kebyže ju miluješ ideš do toho s ňou!
-Keď ju ty tak miluješ čo máš za problém? Je tvoja!!!
Per sa na Viktora nešťastne pozrel a potom sklonil hlavu.
-Chcem len aby bola šťastná... a to bude jedine s tebou...
-Ak by to bolo tak ako hovoríš by trávila čas so mnou a nie v laboratóriu a nad knihami a stým dementom Mikeom.
Per nahodil kyslý výraz a hlasne za sebou uzavrel dvere. Tiež Mikea neznášal. Bol to Norin druhý najlepší kamarát ale okrem záujmov a tém Nora a Mike nemali toho veľa spoločného. Navyše, nemilovali sa. Per vedel že Nora najviac na svete miluje Viktora.

-Bože, načo je to tak? Bože, prečo mi neverí? - Nora ležala v posteli s roztiahnutými rukami v tváre kríža. -Kebyže sa ľudia mali radi.... Keby im stačila jednoduchá láska... Láska k všetkému živému... Láska... Láska... naučiť sa milovať... Myslím si že je dosť nepohodlné žiť ako žijeme my... nech sme akíkoľvek... naše telo si niektoré veci žiada. Milujem čítať sci-fi romány 20 a 21 storočia. Ľudia si mysleli že jediný život je vo forme ako ho my poznáme. Má telo či už podobné nášmu alebo nie. Neskôr prišli na to že môže byť aj pod formou energie. Chudáci. Až v 22 storočí však prišli na to že samotná energia je život. Aj ich život sa zarodil v pohybe energie vytvárajúcu matériu. Neviem ako by sa cítili keby vedeli že to načo sedia, to po čom chodia, to na čom ležia je živé. Asi by im to nevadilo. Oni nerešpektovali ani život ako je ten ich a ľudí čo tvrdili že človek po smrti prechádza v paralelnom svete odsudzovali na večný posmech. Myslím že ak by neprišla 3. svetová vojna aby ich vyľakala asi by vynašli spôsob upraviť ľudskú DNA tak aby ľudí mali podoby stoličky. Ľudia zabíjali zver... ale zabíjali sa aj medzi sebou. Je to hlúpe. Teraz posledné roky to ale nerobia. Akoby to už niečo zmenilo. Čaká nás apokalypsa.
-Sestrička... -V dverách stálo malé dievčatko v ružových šatách s blonďavými kučerami vo vrkočoch s plyšovou hračkou v ruke.
-Lora, čo sa stalo?
-Zas tá istá nočná mora...Všade boli mŕtvoly... -Lora sa rozplakala a pretrela si oči.
-Lori, neplač... -Nora zobrala svoju malú sestričku do rúk. Snažila sa upokojiť Loru aj keď ona tiež nebola pokojná. Tušila že ten jej opakujúci sa sen nebol len sen. Bolo to znamenie. Mŕtvi ľudia... Hovorilo sa o rôznych verziách apokalypsy. Či to bude potopa spôsobená tsunamim, dažďom ako v biblii... či to bude vietor čo sa preženie celým svetom... možno by to bolo silné zemetrasenie alebo chvíľa keď všetky sopky na zemi vybuchnú naraz alebo meteor ktorý rozdrví planétu na malé kúsky? Mohlo to byť čokoľvek tak sa nedalo určiť od čoho sa majú ľudia chrániť. Najhoršie na tom všetkom bolo že na evakuáciu ľudstva bolo príliš málo vesmírnych lodí a rakiet a rýchle zväčšenie ich počtu by priblížilo o obrovský krok hladnú pre život apokalypsu. Nora však si myslela že sa to skončí úplne inak. -Stará múdrosť, nikto ti nevie urobiť to čo si urobíš sám -často hovorievala Nora. A bolo to skutočne tak. Ona si myslela... ona vlastne vedela že koniec sveta je tvorením ľudských rúk potajomky ovládané diablom.

Future Mort - kap. 2. - Tajomstvo (sk version)

18. srpna 2010 v 14:39 | Fordømt Engel |  Writes
Mike čakal na Noru pred dverami nemocnice. Pouličné lampy vrhali bledé svetlo na jeho dlhé hnedé kučery. V padajúcom daždi bolo vidno len siluetu jeho chudej postavy. Až sa Nora k nemu priblížila mávol rukou. Nora sa naň usmiala... aj keď to bol vlastne jej učiteľ ho mala rada. Tiež boli kamaráti od detstva aj keď Mike bol o dosť starší než boli Nora a Per.
-Teším sa že ťa zas vidím. -povedal Mike keď Nora bola pri ňom.
Nora sa na ňom len posnažila usmiať ale utrpenie pretvarovalo jej úsmev.
-Je Perovi lepšie?
-To myslím že je...
Nastalo ticho. Len tak šli ďalej s rukami vo vačku.
-Nora...
-No? -Nora obrátila už zmoknutú hlavu k Mikeovi.
-Vieš... keď ťa teraz on nechal...
-Hm? -v hlase Nory znelo podráždenie.
-Počkaj, zastaň, tak sa to nedá...
A zastali na ulici. Kvapky dažďa neboli veľmi veľké ale zato husté. Občas k svetlu lámp prispievali aj blesky. Spolu s vojom jesenného vetra ťahajúci zmoknuté listy po ulici vytvárali strašidelnú atmosféru.
Mike chytil Noru za ruku. Ona sa naňho len nechápavo pozrela.
-Nora, chceš si ma vziať? -Mikeové svolá aj akurát prerušené hromom z diaľky vyzneli isto.
-Ja... ja... n...eviem... -Nora si
vytrhla ruku z tej Mikeovej. -potrebujem... č.čas...

-Nora je ti dobre? -Mike sa naklonil nad Norou ako náhle otvorila oči.
-Čo sa dopekla stalo? -Nora si potrela ospalé oči a obzrela sa naokolo. Bola vo svojej izbe. Zafarbená do modra, na troch stenách plagáty hudby z 20 a 21 storočia a na štvrtú, ktorá vlastne predstavovala veľké okno z modrého ochranného skla viseli priesvitné závesy.
Skrine a stoly v izbe neboli. Zložitým mechanizmom sa vyberali zo stien len jedným stlačeným tlačidla na ovládači zabudovanom v stene nad posteľou
zostavená podľa módy v štyridsiatom piatom storočí, na prvý pohľad vyzerajúce ako veľký rám obrazu s modrým svetlom medzi stranami.
-Odpadla si.
Nore sa roztvorili oči. Dal sa v nich prečítať strach... nie bolo to iné...
-Bože... -Nora sa pozrela na strop a potom obrátila zrak s ikone na stene a prešla prstom po kríži na svojom krku.
-Nora, prestaň s tými starodávnymi hlúposťami. Veď sú spred vyše 2000 rpkmi!
-Mike! Ty to nechápeš! Títo ľudia niečo tušili!
-Tušili? Tušili? Keby ten ich Boh existoval nečakala by na nás apokalypsa!
-Nekrič dopekla!!! Ten ich Boh by existoval keby dodržali to čo povedali!
-A čo také? Odniesol by nás v svojom veľkom objatí? Ha?
-Nechápeš!!! -vykričala Nora oveľa silnejšie než predpokladala že to bude. Po lícach sa jej skotúľali dva drahokamy odrážajúce slabé ranné svetlo.
-Nora... neplač... -Mike sa k nej naklonil.
-Nedokážem to!
-Nora, myslím že by si s tým mala prestať. Neješ, nespíš kvôli svojej mánii... -povedal prísne Mike. -Vieš aký som mal strach keď si odpadla? -dokončil nežne.
-Odíď, prosím... -zaplakala silnejšie a ponorila hlavu do vankúša naplnený páperím -jediná vec na jej posteli, nepasujúca k ostatným.
Mike sa postavil a odišiel. Z chodby venoval posledný pohľad Norinej izby.
Nora vyčkala až Mikeové odďaľujúce sa kroky celkom utíchli. Obrátila sa na chrbát a znovu pozrela na svätý obraz. Šepla:
-Bože, daj mi na to silu...
Rukou si prešla po bruchu.
-Daj silu mne aj jemu.

Future Mort - kap. 1. - Ráno (sk version)

18. srpna 2010 v 14:36 | Fordømt Engel |  Writes
Úvod: Netuším či to dopíšem dokonca... ale dúfam že hej... :) ak sa mi to podarí to neskôr dám do angličtiny :)

-Nora… -bolo jediné slovo na ktoré sa zmohol Per po zobudení.
Obzrel sa okolo seba. Bol v bielej nemocničnej izbe.
Poobzeral sa naokolo a nakoniec jeho pohľad zostal zabitý do bielej tvári dievčaťa ktoré sedelo na stoličke pri jeho posteli a spalo. -Nora... -zašeptal zas a natiahol ruku k dievčaťu aby ho pohladil vo vlasoch. Ach tie jej vlasy, čierne ako havranie perie a nežné ako hodváb.
-Per... -otvorila lesklé od sĺz oči čiernovláska a dotkla sa jeho ruky.
-Nora... neplač... je to hlupák...

Nora nadvihla hlavu a vyľakane sa pozrela na Pera.
Mal zničený výraz v tvári a z očí sa mu čítal žiaľ. Rozcuchané hnedé vlasy mu siahali až po pás. Plecia mal široké a ruky svalnaté. Nora si pamätala Pera z detstva.
Jediné čo zostalo skutočne nedotknuté bola jeho povaha a vzťah k nej.
-Neplač Nora... vieš že mi to ubližuje... nechcem aby si smútila... milujem ťa.

Poznali sa už keď Nore bolo 11 a Perovi 15 rokov. Kamarátili spolu už 5 rokov. Odvtedy boli pre seba dve nenahraditeľné polky celku...
-Nora... viem že ti chýba... viem že si s ním bola až 4 roky... ale... všetko raz končí... sama si to povedala... nič si nemôžeme ponechať navždy v tej istej forme.
-Per, prosím... buď ticho... -prehovorila Nora s prílivom nových sĺz.
-Neplačem kvôli nemu...
-Hm?
-Prečo si sa musel znovu opiť? Zabiješ sa tím.
-Tak či tak raz umriem.
-Per!!! -Nora zakričala naň. Neznášala pomyslenie na to.
Nastalo ticho. Nora sa pozerala do zeme. Zrazu začala znovu plakať.
-Nora? Čo sa stalo?
-N.. nič... ja len... nevydržím to...
-Myslím si že niečo skrývaš...
-Per, fakt to tak nie je...
-Nora, neklam mi dopekla! - začal sa rozčuľovať. -Poznám ťa až príliš dobre.
-No a? Idem odtiaľ... s tebou sa nedá!
-Maj sa...
-Maj sa! -Nora otvorila dvere a rýchlo vykročila. Po chvíle sa dvere zas otvorili a strčila do izby hlavu.
-Rýchle uzdravenie!
Per sa usmial.

Me and My Ai :*

18. srpna 2010 v 14:33 | Fordømt Engel |  Denník
:*
Takže.... foto z výročia... :) Je to vlastne dosť dlhý príbeh ako sme sa zoznámili.. a zamilovali..a aje vlastne neuveriteľný... :) Bola to doslova láska na prvý pohľad... cítim sa trošku zle za to že sa vychvaľujem s tým...ale on je to najúžasnejšie čo ma mohlo stretnúť :)))
Inak.kto sa zaujíma o to zkade sú tie srdiečka atď.fotoúprava: picnik.com
tie srdiečka nájdete takto: create-seasonal-valentines day... keď otvoríte pochopíte... :)
 a ešte.. 2. verzia fotky..

loveeee